V priebehu tohto víkendu sme sa zúčastnili prvého ročníku Štiavnického Gold Race. V sobotu organizátori pripravili pre pretekárov horský cyklomaratón a v nedeľu cestný maratón.

V sobotu ráno sa na štart 47-kilometrovej trasy postavili  spolu so mnou Juraj Karas, Tomáš Salák a Milan Juriga. Štart bol naplánovaný na 9:30 ráno . Ja osobne zvyknem vždy chodiť na preteky minimálne hodinu a pol pred štartom, a ani teraz nebolo tomu inak. Ráno o 8 prichádzam do Banskej Štiavnice a spolu s chalanmi sa ideme zaregistrovať. Po príchode na registráciu stojí pred nami rad asi cca 50 bikerov . Príde mi to divné, lebo ani na tých najväčších MTB maratónoch som si to ešte nikdy nevšimol. Nezostáva nám teda nič iné ako sa zaradiť a čakať. Pozriem na hodinky a je už 9:00  a rad pred nami sa zmenšuje len minimálne a preto začíname mať obavy, či stihneme plánový štart.

Registrácia nám napokon zabrala hodinu a štvrť.  Je mi, ale hneď jasné, že ďalších 60 ľudí, ktorí čakajú za mnou, nemôžu štart stihnúť. Prichádzame k autu a začíname sa rozjazďovať, keď počujeme zrazu komentátora vyhlasovať, že štart sa posúva. Konečný čas štartu sa niekoľkokrát zmenil,  napokon  sa oneskoril oproti pôvodnému až o hodinu a pol. Je to veľmi nepríjemná správa pre väčšinu pretekárov, nakoľko mnohí prispôsobili svoje všetky predštartové rituály smerodajným propozíciam.

Na štarte nervózne stojíme vpredu a čakáme na príhovor riaditeľa preteku a Tuliho Vojteka, ktorý nás v tej 33-stupňovej horučave snáď chce usmažiť.  O 11tej je odštartované. Nasleduje prvé stúpanie, kde sa štartové pole nasekalo podľa vykonnosti. Ja s Tomášom aj s Jurajom jazdíme vpredu. Nasleduje prvý zjazd, v ktorom mal smolu Juraj a dostal defekt, čo ho stálo popredné umiestenie.

Po 10km nasleduje prvé dlhé stúpanie, a tu sme v predu ostali už len traja – ja, Rado Bíroš a pretekár z Talianska. V tejto skupinke sme ale nevydržali dlho a postupne sme sa roztrhali a každý si išiel vlastné tempo.

Trať je technicky aj fyzicky určite najnáročnejšia  na Slovensku, akú som  išiel, k čomu určite prispela aj silná búrka v piatok.  Striedajú sa dlhé tiahle stúpania a rýchle nebezpečné kamenisté a skalnaté zjazdy s vysokým rizikom defektu. Značenie je miestami nedostatočné a v rýchlosti som v zjazde 2 krát prestrelil odbočku, ale rýchlo som si to uvedomil.

 V podstate celý pretek skoro jazdím sám, až cca 7km pred cieľom ma obieha Rado Bíroš, kedy som už mal fakt toho dosť. Nemal som už silu zaregaovať na jeho nástup a tak do cieľa prichádam cca s 2 minútovou stratou.

 V cieli sa  dozvedáme, že vedúci Talian  škaredo spadol a musel odstúpiť, teda som obsadil celkovo 2.miesto. Tomáš Salák obsadil celkovo 4.miesto a Juraj Karas prišiel napokon do cieľa na 15.mieste. Nasleduje vyjazdenie, sprcha a presun do centra Banskej Štiavnice, kde malo byť podľa propozícii o 15:30 vyhodnotenie.

Vyhlásenie sa nakoniec posúva až na 17:00. Mnohých, asi tiež zaskočilo, že nastala zmena aj v kategóriach, ktoré mali byť rozdelené na licencovaných a nelicencovaných.  Po arogantnom rozhovore s organizátorom/rozhodcami sa dozviem, že žiadna z týchto informácií, ževraj nie je pravdivá a určite to nebolo ani v propozíciach ,a mám si kúpiť okuliare ,aby som lepšie videl.

Propozície na sobotný MTB maratón:

Na začiatku vyhlásenia si pozve komentátor na pódium cekového víťaza Rada Biroša, Terezu Medveďovú a Ninu Janušíkovú ,s ktorými vedú interview.  Vyhlásenie sa tak naťahuje a podľa informácii, že vyhlasujú len prvých v jednotlivých kategóriach odchádzam domov. Predsa len na druhý deň, chcem  ešte absolvovať aj cestný pretek na ktorý sa treba pripraviť.

Druhý deň:

Tajne som veril doma, že problémy s registráciou  podobné včerajšku sa nezopakujú. Na mieste sa ale dozvedám, že štart sa posúva opäť na neznámu hodinu. Na 4 hodinové ťažke preteky sa človek musí pripraviť, rozjazdiť, vedieť kedy sa má najesť, ale vďaka organizátorom je to zas lotéria.

O 10:00 je napokon odštartované, a na štart vyrazila hlavná kategória Muži Elite a U23 na 128 km s celkovým prevýšením až 2800m. Chvíľu po nás štartuju Ženy, Hobby a Juniori, kde sme mali zastúpenie Sama Zboju, ktorý skončil na 4.mieste.

Organizátorov treba pochváliť za výber trasy, s ktorou som bol veľmi spokojný. 2 cca 40-km kopcovité okruhy v okolí Banskej Štiavnice a na koniec  päť 8-km okruhov v centre mesta po mačacích hlavách. Prvý veľký okruh sa všetci držíme v hlavnom balíku. V druhom kole už začínam cítiť včerajších náročných 47km a s Tomášom sa pripojíme k skupine za balíkom, s ktorou sme prišli až na začiatok záverečných okruhov.

Do cieľa prichádzam totálne vyčerpaný na 6.mieste v U23 a som rád, že po včerajšku sa mi podarilo maratón obísť v časovom limite. Tomáš Salák došiel jedno miesto predo mnou, Juraj Karas na 6.mieste v mužoch Elite. 

Moj celkový dojem z tohto moratónu nie je moc dobrý.  Hlavný problém vidím, že organizátor sa neriadil vlastnými propozíciami. Neustále menenie času štartu jednotlivých kategórii, prispievalo k veľkej nervozite pretekárov. Registrácia bola veľmi zdĺhavá, moderátor a rozhodcovia neboli vôbec informovaní. So značením trate malo problém viacero ľudí, občerstvovačky boli nešťastne umiestnené dole kopcom “za stromom”. Na horskom MTB maratóne sa prechádzalo cez cestnú komunikáciu, kde sme sa stretali s voľne jazdciami autami a autobusmi. Pozmenili kategórie, a vynechali najdlhšiu trať na MTB maratóne, o čom informovali až ráno pred štartom pri registrácii.

Počas cestného maratónu prichádzalo niekoľkokrát k nepríjemný situáciam, nakoľko sa išlo v plnej cestnej premávke a na dôležitých križovatkách, ale aj v centre mesta museli pretekári jednoducho zastať a dať prednosť autám. 

Na 65-km trati,  nie len Samo Zboja, začal finišovať v nádeji, že už je v poslednom kole, ale po prechode cieľom čakalo prekvapenie od rozhodcov, že nech si dajú ešte jedno kolo. Do výsledkovej listiny neuviedli názvy tímov, alebo ich skomolili a výsledková listina sa menila ešte aj 2 dni po preteku.

V nedeľu  sa ešte od kamarátov dozvedám , že v sobotu vyhlasovali  aj finančné prémie pre troch celkovo najlepších v poradí a že cenu pre mnňa odložili. Idem preto za organizátorom , ale ten ma odbije, že žiadne ceny nedávali, ale nakoniec uteká do auta a vytiahne cyklistické rukavice veľkosť S. Toto nekonečné zavádzanie od pána riaditeľa ma jednoducho vytáča do nepríčetna. Tlmím v sebe zlosť, sadám do auta a idem domov.

Cena pre celkovo druhého v sobotnom MTB maratóne

Pán riaditeľ Rastislav Zoller, urobil veľmi dobrú marketingovú reklamu maratónu. Informácie s odkazom na web podujatia sa nachádzali na každom cyklistickom portáli a sľuboval účasť popredných talianskych špičkových jazdcov. Dokonca sa objavila informácia aj o Petrovi Saganovi, ktorý mal slávnostne odštartovať tento pretek. Aj domáci obyvatelia Štiavnice chodili okolo a pýtali sa, že kde je ten Sagan. O pretekoch však už moc nevedeli. Taktiež dostal výsledky do športových správ na STV. Celý tento marketing bolo jedno veľké zavádzanie a vidno že riaditeľ má peniaze (alebo ich vie zohnať), ale o organizovaní takéhoto podujatia nemá ani poňatia. Jeho cieľom bolo spropagovanie svojej práce a tímu. Škoda len, že finančný potenciál nebol priamo využitý na kvalitnú realizáciu podujatia.  Nádherné prostredie Štiavnických vrchov si to zaslúži.

Mám za sebou jednozančne najhoršie zorganizovaný pretek na akom som bol. Môžem povedať, a určite nebudem sám, že maratón organizovaný rovnakým usporiadateľom v budúcnosti už bude bez mojej účasti.

Matej Fačkovec