Jesenný Rapiďák

8.9.2012

Už druhý krát tohto roku sa odohrala preteková klasika v „bratislavskom“ regióne so slangovým názvom Rapiďák. Štart pretekov bol v nedeľu 2.9. v Perneku, odkiaľ sa vyrazilo na tri cca 35 km dlhé okruhy cez Malacky a Kuchyňu. Cieľ sa nachádzal v známom stúpaní Pezinskej Baby. Z jazdcov PROefektu sa na štart postavil Juraj Karas, Martin Kostelničák a Andrej Grujbár.

 

 

Pretekať sa začalo z ostra, čomu aj zodpovedal únik v prvom kole. Vpredu sa ocitla vedúca pätica v zložení: Špilák (Cykloklub Vlkanová Witzenmann), Debnár (CK Banská Bystrica), Ažaltovič (PŠK Reprogas), Machyniak (CK FALANGE Bratislava) a Janžo (CK D3-RACE TEAM Bratislava). Pravidelným striedaním a najmä zastúpením takmer z každého väčšieho tímu sa im podarilo praktický celý pretek pohybovať v úniku. Keďže my sme vpredu nemali žiadne zastúpenie, snažili sme sa situáciu zvrátiť. Kostelničák a Karas sa niekoľkokrát pokúsili nastúpiť a pelotónu odísť, čo sa im však v dvojici nedarilo. Odvážnou jazdou vyskúšal ďalší atak cca 6 km pred nájazdom do cieľového stúpania „Kostel“. Ten sa mu podaril. Avšak tempo balíku sa stupňovalo a Kostela i čelnú skupinu sme mali tak povediac na dostrel. Situácia pripomínala šprintérske dojazdy slávnych Grand Tour, keď do konca preteku nebolo jasné, či víťaz vzíde z prvej pätice, dobiehajúceho Kostela alebo z hlavného pelotónu. Kostelovi sa v nájazde do stúpania naozaj podarilo vedúcu päticu dobehnúť, ba dokonca ju ihneď predbehol. Toto počínanie mu bolo osudné, precenil svoje schopností a v ťažkom dojazde ho zaseklo.

 

 

Tréner PROefektu preteky ďalej hodnotí: „Nie vždy vyhrá ten najlepší“. Kostel bol zjavne celý pretek najsilnejší, avšak takticky vybuchol a preteky si prehral. V stúpaní sme sa približovali k čelnej päťke, ktorá už bola vrátane Kostela roztrúsená. Asi 1 km pred cieľom boli pred nami už len dvaja jazdci z úniku. Vtedy mi bolo jasné, že zachrániť pretek z pohľadu tímu je už len na mne. V stupňujúcom tempe som sa zabudoval na 2 – 4 pozíciu. V pravotočivej zákrute cca 500 metrov do cieľa sa začal tlačiť dopredu Haring (CK Banská Bystrica). Nezaváhal a ihneď nasadil k dlhému výkonnostnému šprintu do kopca. Za ním reagoval Kľúčik a ja. V strhujúcom dojazde sme ešte preliezli Ažaltoviča z úniku. Ja som v dojazde odviedol svoje maximum, čoho dôkazom bola aj prekonaná osobná maximálna srdcová frekvencia a „tyčka na krajíčku“. No i napriek tomu sa mi dnes skvelého „no name“ jazdca z úniku Špiláka, ľahkého Haringa a rýchleho Kľúčika prešprintovať nepodarilo.

Za zmienku ešte stojí pekné 10. miesto zlepšujúceho sa Andreja Grujbára.

Chalanom z úniku gratulujem k super výkonom. Víťazovi, ktorý sa vraj javil z pätice najslabší, gratulujem dvojnásobne!

 

Výsledky tu

 

 

Fotografie sú iba ilustračné.

PROefekt   


Ohodnoťte tento článok!

finger down finger down


Späť na články     Zobraziť komentáre k článku (0)     Zdielať článok na Facebooku

Spolupracujeme

across
cst
dentons