Jarný PROefekt kemp - Mallorca 2016

20.11.2016 | priemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnotenie

Jarný PROefekt kemp – Mallorca 2016

Sezóna 2016 sa pomaly ale isto chýli ku koncu, a tak je vhodný čas obzrieť sa späť, a zhodnotiť ako prebiehala. Okrem množstva absolvovaných pretekov bol pre mňa jeden z najvýraznejších „highlightov“ tohto roka jednoznačne jarný kemp PROefektu na Mallorce.

Aj tento rok som sa zúčastnil tímového sústredenia PROefekt teamu na Mallorce. Bolo to už druhýkrát, keďže v roku 2015 som mal premiéru. Ešte tak pred dvomi rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že budem niekedy mať takúto možnosť. Vtedy som jarné kilometre najazďoval sám, bez trénerského vedenia, pričom mojim mottom bolo: „Čím viac, tým lepšie!“. Odvtedy sa (našťastie pre mňa) zmenilo mnoho vecí.  Kontaktoval som trénera PROefektu Juraja, stal som sa členom Hobby teamu, a neskôr som sa prepracoval do Elite teamu. Už vlani som mal teda príležitosť zažiť kemp na Mallorce. Poďme sa ale venovať tohtoročnému sústredeniu, ktoré síce bolo predovšetkým o cyklistike, ale odnášam si z neho aj množstvo zážitkov a vtipných príhod.

Po svojej prvej skúsenosti som neváhal ani sekundu. Možnosť trénovať s tímovými kolegami  mám pomerne zriedkavo, a tak sa na to teším. S trénerom taktiež nejazdím každý deň (maximálne na pretekoch). Beriem ako veľkú výhodu, ak mi môže ponúknuť okamžitú spätnú väzbu už počas tréningu. Čo sa týka hoteliérskych služieb, hotel Ayron v rezorte S’Arenal je prispôsobený potrebám cyklistov, ktorými sa to tu v jarných mesiacoch len tak hemží. Či už apartmány, jedlo, úschovňa bicyklov, servis...všetko je tip top.  Pre tých, ktorí nemajú cestný bicykel existuje možnosť si ho tu požičať. Mechanici sú ochotní vždy pomôcť. V prípade, že dostanete defekt, alebo náhodou máte počas tréningu nejaký mechanický problém, zavoláte im a prídu pre Vás autom (čo tento rok niektorí z nás aj využili). Samostatnou kapitolou je strava – hladní tu určite nebudete! Myslia tu na všetkých, ponuka jedál je dostatočne široká a vždy je možnosť si vybrať. O ústretovosti svedčí fakt, že pre kolegu s bezlepkovou diétou mal personál vždy pripravenú nejakú alternatívu. Došlo to až do takého štádia, že ho pri príchode do jedálne začali oslovovať „Hello, Mr. Gluten Free“. :)

Tento rok nás vyráža na Mallorcu spolu 27. Účastníci kempu sú mixom rôznych  vekových a výkonnostných skupín, čo je super, pretože je fajn spoznať nových ľudí, ktorí zdieľajú rovnakú vášeň ako vy. Nejazdíme ale všetci spolu, nakoľko sme rozdelení do viacerých skupín, a tak každý trénuje v rámci svojich možností. Nemôže sa totiž stať, že jazdíte s niekým, kto má výkonnosť výrazne lepšiu alebo horšiu. S tým náš tréner ale počítal, preto nás podľa toho už vopred roztriedil.

Kompletná zostava tohtoročného kempu. Aj fotenie môže byť zábavné.

Možno sa pýtate, na základe čoho sme boli takto rozdelení? Drvivá väčšina z nás absolvovala pred kempom u trénera diagnostiku, ktorá hrala kľúčovú úlohu. Každý kto sa jej zúčastnil  mal k dispozícií aktuálne tréningové zóny - výkonnostné podľa wattov a tepové podľa srdcovej frekvencie. Pri rozdelení zohľadnil tiež aktuálny zdravotný stav, fyzickú únavú, odtrénovanú zimnú prípravu, vek a iné. Na základe týchto faktorov sme mali pripravený tréningový plán a svoju výkonnostnú skupinu.

Tréner s pretekármi PROefekt Junior teamu.

Tréner s pretekármi PROefekt Elite teamu.

A ako to celé prebiehalo? Rozhodol som sa, že zmapujem priebeh kempu z môjho pohľadu deň po dni tak, ako som ho vnímal ja. Sám som prišiel na Mallorcu s cieľom odtrénovať svoje dávky čo najefektívnejšie a pripraviť sa čo najlepšie na pretekovú sezónu. Tak teda môžeme začať.

Súčasťou nášho tréningu boli powermetre.

Jazdili sme na špičkových holandských kolesách FFWD Fast Forward.

Deň prvý – pohodička na úvod

Po expresnom vybalení a skontrolovaní, či bicykel a ostatné veci prežili let, vyrážame na prvý ľahký, zoznamovací tréning.  Vychutnávame si pohodové úvodné jazdenie po pobreží. Po zhruba dvoch hodinkách sa vraciame na hotel a ideme rovno na večeru... predsa len po hektickom dni plného presunov a cestovania sa žalúdok už teší na teplé jedlo. Švédske stoly predstavujú pre mňa obrovskú výzvu sa neprejesť... dnes sa mi to ešte podarilo, uvidíme ako to bude počas ostatných dní :) Večer máme príjemné posedenie, kedy nás tréner oboznámil so systémom ako budeme fungovať a čo nás čaká druhý deň.

Deň druhý – silová vytrvalosť a prvé intervaly

Začíname zostra, dnes ma čaká spolu so zvyškom Elite teamu dvojfázový tréning, a nakoľko nás má tréner rád, tak nám do toho šupol hneď aj nejaké tie intervaly. Je to zmena oproti minulému roku, kedy sme najskôr najazďovali objemy, a až následne išli do intenzity. Deň predtým nám tréner vysvetlil, prečo sa k tomuto kroku rozhodol pristúpiť a že sa nechal inšpirovať World tímom SKY.

Silová vytrvalosť doobeda dá celkom zabrať, ale nádherné scenérie kopca Randa zmierňujú pálivú bolesť v stehnách. Randa je super miesto na tréning v kopci (Jaroslav Kulhavý by vedel, o čom hovorím), nachádza sa iba 45 minút od hotela a je z nej parádny výhľad. Poobede nás čaká ďalší výdatný tréning – šprintérsky vláčik a krátke intervaly na úrovni VO2max v kopci s výživným sklonom cez 15%. Únava je cítiť, ale pocit po tréningu je neopísateľný. Po večeri ešte hodnotíme priebeh tréningu spolu s trénerom. P.S.: Ani dnes som sa ešte neprejedol.

Deň tretí – najskôr vyjazdenie, potom vytrvalosť

Doobeda sa ideme na 2 hodinky len zľahka povoziť, čo mi padlo veľmi vhod, nakoľko ešte cítim včerajší „náklad“. Vozíme sa po bočných cestičkách na okraji Palmy a užívame si to. Pri takýchto tréningoch je čas sledovať okolie a mám z jazdy na bicykli naozaj radosť. Druhá fáza už je o niečom inom, a absolvujeme prvý dlhší tréning. Po 3 a pol hodinách jazdy prevažne rovinato-zvlneným terénom prichádzame na hotel. Čaká nás ešte tretia fáza... večera! Trojchodové menu padlo naozaj vhod a do postele padám vybavený ako sa patrí.

Deň štvrtý – aktívna regenerácia

Tréner vedel veľmi dobre, čo robí, keď zaradil tento voľnejší deň. Ak si ale myslíte, že sme ležali hore pupkami, vyvediem Vás z omylu. Jednalo sa totiž síce o menej náročný deň, ale aj tak sme absolvovali dve fázy tréningu. Doobeda sa celá partia zhromaždila pri bazéne v areáli hotela, kde sme si pocvičili s vlastným telom so zameraním na posilnenie hlbokého stabilizačného systému (core). Hodinka takéhoto tréningu ubehla ani neviem ako... čas ubieha oveľa rýchlejšie v kolektíve, ako keď to cvičíte sám doma :) Nasleduje nejaké to fotenie, ktoré bolo nakoniec oveľa zábavnejšie, ako som si myslel. Na večer sa chystáme ešte na  1 a pol hodinky sa vyjazdiť, no dážď veci komplikuje...napokon to ale stíhame aj s blatníkmi a pláštenkami. Oddych padol vhod, ale od zajtra znovu makáme.

V „plnom“ nasadení – regeneráciu netreba podceňovať...

Aj stabilizačné cviky majú svoje pevné miesto v príprave cyklistu.

Tréner ukazuje, ako precvičovať cviky s pomocou masážneho rollera.

Deň piaty – objemy sa začínajú zväčšovať

Celý tréning by som mohol charakterizovať ako útek pred dažďom. Tri a pol hodiny sa nám to  úspešne darilo, ale nakoniec sme aj tak zmokli. Aspoň, že sme mali tréning spestrený krátkymi výbušnými nástupmi. Po tréningu si dávam preventívnu teplú sprchu, nakoľko prichádzam na hotel pekne vymrznutý, a naozaj nemám v pláne ochorieť. Práve dnes bol jeden z kolegov nútený zavolať si odvoz späť na hotel. Dostal defekt, ktorý nebol schopný opraviť. Čakanie pri ceste ho v chladnom a  veternom počasí evidentne nebavilo, tak sa rozhodol, že sa pred vetrom skryje v kríkoch. Mal šťastie,  že nemusel dlho čakať, keďže už asi po polhodinke sedel v aute a viezol sa ku hotelu – je evidentné, že personál hotela poskytuje naozaj perfektný servis.  Po popoludňajšom vyjazdení sa idem ešte poprechádzať na pláž a pokochať sa západom slnka. Večer nás čaká prednáška spojená s diskusiou ohľadom životosprávy a výživy vedená Jurajom. Menej znalí tejto tematiky majú možnosť sa dozvedieť množstvo cenných rád a vychytáviek. Osobne sa o životosprávu veľmi zaujímam, ale všetko na nete nenájdete... skúsenosti trénera sú v tejto oblasti na nezaplatenie a jeho informácie ma v tejto oblasti znova posúvajú vpred. Rozoberáme princípy k nastaveniu stravy pri rôznych tréningoch – čo konzumovať, v akom čase, ako to zladiť s intenzitou tréningu a pod.

Vyjazďovanie popri pláži pri západe slnka má svoje čaro.

Deň šiesty – Hor sa do hôr!

Konečne! Dočkal som sa. Dnes nás čaká 4 a pol hodiny v kopcoch (taký bol plán). Keby som vedel, aká bude realita, asi by som si do vrecka pribalil o jednu, možno aj dve tyčinky navyše. Počasie je luxusné a všetko klape tak ako má, užívam si dlhé tiahle stúpania (Soller, Valldemossa), ktoré mám tak veľmi rád. Po asi 2 a pol hodinách prichádzame na jednu kľúčovú križovatku... a áno, zvolili sme si dlhšiu cestu ku hotelu. Na computeri svieti čas 3:45 (vo vreckách už nemám žiadne jedlo) a zrazu si začíname uvedomovať, že pod 5 hodín to dnes nebude. No nič, aspoň že scenéria je prekrásna, cesta tiež a terén je parádne zvlnený. Finálny zjazd je čerešničkou na torte. Zjazdujeme do mesta Andratx, odkiaľ je to k hotelu bočnými cestičkami ešte nadlho, a tak to skúsime kratšou cestou (diaľnica). Je to vcelku adrenalín, ale miestni sú asi zvyknutí. Občas sa stretneme s nepochopením mallorských vodičov, ktorí nám to dávajú najavo trúbením... Snažíme sa dostať čim skôr na hotel, nakoľko už máme cez 5 hodín a nohy už majú toho dosť, keď tu zrazu majáky! Páni policajti sú ale prekvapivo ústretoví a dnes je to bez pokuty, ešte nás aj ochotne navigujú na zjazd z diaľnice. Toto by sa na Slovensku stať nemohlo :) Summa summarum, dnes  5 a pol hodiny a nohy na kašu. Vyjazdiť sa idem len s veľkou dávkou sebazaprenia, ale slnečné lúče a pokojná jazda po pobreží majú niečo do seba. Prichádzam na hotel, a viem, že dnes budem spať ako zarezaný. Predtým ale vytúžená večera, ktorá bola dnes okorenená vtipnou historkou. Personál je veľmi citlivý, ak si so sebou odnášate nejaké jedlo. To si neuvedomil jeden z našich juniorov a vybral sa z jedálne plne nabalený  banánmi. „Hey Amigo!“, ozval sa zrazu hlas jedného z čašníkov. Z banánovej lúpeže nebolo nič, čašník bol nekompromisný. Poučenie: ak si niečo chcete vziať, tak v malom množstve a hlavne nenápadne!

Spolu s trénerom.

Typická scenéria – výhľad na more sme mali takmer počas celého dnešného tréningu.

Deň siedmy – Hory vol. 2

Dnešok je veľmi podobný ako včerajšok, ale dávame si pozor, aby sme to tentokrát neprestrelili. Trasa je dosť podobná ako včera, ale vôbec mi to nevadí, práve naopak – užívam si ju ešte viac. Sústredím sa viac na okolie a nasávam atmosféru kopcov. Zaujímavý pocit zažívam, keď vidím horskú kozu, ako na mňa pozerá zo stromu vedľa cesty. Zastavujeme, toto treba cvaknúť! Cesta sa kľukatí hore – dole, doprava – doľava, jednoducho sa nenudíte. Vraciame sa  znovu cez Andratx, ale máme aj malá zachádzku do prístavu v tomto mestečku. Doplníme vodu a pokračujeme, no tentokrát sa diaľnici vyhýbame. Pre istotu. Vyjazdenie dnes bojkotujem, nakoľko zadok už povedal dosť. Idem sa znovu poprechádzať po pláži a popozerať, aké „vychytávky“ ponúkajú miestni biznismeni v obchodoch. Okuliare ReyBer (áno, čítate dobre, a nie je to ani preklep) za 6 EUR... kámo, no nekúp to!

Koza na strome!

Deň ôsmy – aktívne voľno, alebo užívaj si to, čo miluješ

Po tomto trojdňovom bloku už začíname mať všetci trošku nakúpené. Ideálny čas trochu oraziť. Opäť absolvujeme spoločné cvičenie s vlastným telom. Atmosféra je uvoľnená, a sám sa čudujem ako to rýchlo ubieha. Aj tu sa možno dozvedieť zaujímavé veci o tom, ako cvičiť, kedy cvičiť, pričom máte možnosť to hneď skonzultovať s trénerom. Na záver robíme strečing, ktorý mi padol nesmierne vhod... predsa už len cítim, ako sú niektoré svalové partie uťahané. Popoludní sa ideme previezť a je to ozajstná radosť z jazdy. Vyšlapeme hore na Randu, stojíme, a vychutnávame si výhľad. Aj o tom je cyklistika... Zjazd je ako z rozprávky, takmer žiadna premávka, zákruty sa dajú rezať pekne na hrane, skrátka čistý cyklistický orgazmus :) V najbližšej kaviarni pod Randou zastavujeme a dávame si koláčik... Škoda, že sa to tu už začína krátiť. Na takýto životný štýl si každý cyklista rýchlo zvykne.

Užívame si slnečné lúče a zaslúžené voľno po kompenzačných cvičeniach.

Deň deviaty – znovu tvrdý tréningový deň

Tréning sme mali rozdelený do dvoch fáz. V zásade sa jednalo o tie tréningové prvky, ktoré sme trénovali už druhý deň. Dnes to ale bolo ešte o niečo ťažšie. Silová vytrvalosť prichádza znova na Rande, na ktorej som už štvrtý deň. Po prvej fáze silovej vytrvalosti sa cítim relatívne dobre, ale nakoľko viem čo ma čaká poobede, tak mám z toho zmiešané pocity :) Únava sa začína prejavovať aj keď si to nechcem pripustiť. Druhá fáza je kratšia, ale o to intenzívnejšia. Intervaly v poriadnej stojke a potom znovu šprintérsky vláčik. Ten som si ale tentokrát poriadne užil, aj keď sám nie som žiadny extra špurtér. Je asi zbytočné písať, ako sa cítim po tréningu... miešajú sa vo mne pocity eufórie a fyzickej únavy. Eufória ale prevažuje a o tom to predsa je!

PROefekt Elite Team 2016 v kompletnom zložení.

Deň desiaty – „Queen stage“

Vyrážame na 6-hodinový tréning v horách. Trasu máme naplánovanú, vyrážame na Col de Soller. Kopec sa kľukatí serpentínami a o chvíľu už zjazdujeme na druhú stranu pohoria Tramuntana. Serpentínami aj zjazdujeme a je to taká jazda typu brzda-plyn dole kopcom. Z mestečka Soller vyrážame smerom na preslávené miesto – Sa Calobra. Predtým ale zdolávame pekelne dlhý 13 kilometrový kopec s priemerom 6%. Mám rád dlhé stúpania, ale takéto dlhé som ešte nikdy nešiel. A potom to príde – hlavný bod programu. Sa Calobra, najskôr dole a potom hore. Predstavte si dokonalé stúpanie. Také ktoré má pravidelný gradient, ale sú na ňom aj ostrejšie úseky. Také, ktoré nie je ani príliš dlhé, ani príliš krátke. Áno, pre mňa je to Sa Calobra. Ak chcete tento kopec vyjsť hore, musíte najskôr zozjazdovať do malej prímorskej osady, ktorá nesie rovnaký názov. Aj preto je toto stúpanie také špeciálne – možno ho zdolať iba z jednej strany. Stúpanie si užívam, aj keď po 3 hodinách už nie som úplne čerstvý. Snažím sa nasávať atmosféru. Cestou predbieham partiu českých cyklistov a smejem sa na ich dialógu: „Ty vole, když jsem Sa Calobru šlapal naposled, málem jsem zde porodil ježky!“. Nie je to až také tragické, parametre kopca sú 7.5km a 7%. Čo je ale tragickejšie, je počasie. Začína totiž pršať, najskôr slabo, potom silnejšie...a pri zjazde do mesta Inca leje a fučí ako šialené. Napriek počasiu idem aj v zjazde na hrane, aj keď treba byť opatrný, aby neustrelila galuska na mokrom asfalte. Vieme že nás čaká ešte viac ako hodina cesty na hotel, a nemôžeme si dovoliť vychladnúť, keďže sme zmoknutí do nitky. Do toho prichádza ešte aj protivietor...Po viac ako 6 hodinách a takmer 3000 nastúpaných metroch prichádzame konečne ku hotelu. Bol to celkom slušný náklad, ale s odstupom času sa na to pozerám s úsmevom. Takéto tréningy vedia človeka posunúť, predovšetkým psychicky. Opäť dávam preventívnu teplú sprchu. Viem, že ak tento tréning vstrebem a neochoriem, veľmi mi pomôže.

Na vrchole stúpania Sa Calobra.

Deň jedenásty – vyjazdenie na koniec

Doobeda ešte rýchlo vyrážame na 2 hodinky na bicykel. Tréning je v pokojnom regeneračnom tempe, keďže ešte vstrebávame včerajšok a nechceme ochorieť. O 4 dni nás čakajú prvé preteky, takže  naskakujeme rovno do sezóny. Vieme, že nás čaká ešte balenie, presuny a let, a preto to dnes s tréningom zbytočne nepreháňame. Nakoniec aj 2 hodiny stačili... idem sa rýchlo pobaliť a ešte oddýchnuť na posteľ. O ôsmej večer vzlietame z Mallorcy a o desiatej pristávame na letisku Schwechat. PROefekt Team kemp 2016 sa týmto končí...ale už sa teším na ten ďalší!

Keď to celé zhrniem, strávil som 11 dní robením toho, čo mám najradšej. Ako som už spomenul, na takýto režim by som si vedel rýchlo zvyknúť. Rozcvička pred raňajkami, raňajky, tréning, vyjazdenie, večera, porady s trénerom... užil som si každý jeden moment, aj keď to môže pôsobiť stereotypne. Každý kto má chuť trénovať efektívne, a má možnosť sa kempu s PROefektom zúčastniť, by nemal váhať. Je to príležitosť spoznať nových ľudí, nové veci, nové miesta, a predovšetkým naučiť sa množstvo užitočných vecí o tréningu a svojom tele. Tréner upravuje tréning každému jednotlivcovi podľa jeho aktuálnych pocitov a výkonnosti, takže ak počúvate svoje telo pozorne,  pretrénovanie je takmer vylúčené. Jediné negatívum, ktoré by som našiel je počasie... ale to iba v porovnaní s rokom 2015. Spomínam si, ako sme sa minulý rok po tréningoch chodievali otužovať do mora. Bohužiaľ sme prišli práve v období, kedy bol na Mallorce teplotný útlm, takže jazdenie v krátkom neprichádzalo do úvahy. Napriek tomu si myslím, že 13 stupňov je ideálna teplota, a v žiadnom prípade nás v tréningu nelimitovala. Viac už písať nebudem...pretože to treba zažiť. Mallorca je proste najviac!


Ohodnoťte tento článok!

finger down finger down


Späť na články     Zobraziť komentáre k článku (1)     Zdielať článok na Facebooku