Sagan vs. bežný smrteľník. Froome zrejme nedopuje, analyzovali sme jeho parametre

26.7.2015 | priemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnotenie

So športovým denníkom Šport.inak sme sa pozreli na diskutované parametre víťaza tohtoročnej TdF 2015.

 

"Froomova schopnosť okysličovania organizmu je blízko limitom, aké pozná veda," hovorí renomovaný francúzsky lekár.

 

Líder celkového poradia Brit Chris Froome prichádza na treťom mieste do cieľa 19. etapy 102. ročníka prestížnych cyklistických pretekov Tour de France zo Saint-Jean-de-Maurienne do La Toussuire (138 km) 24. júla 2015. FOTO TASR /AP

 

BRATISLAVA. Jeden z fanúšikov naňho vylial moč, ďalší ho zas opľul. Chris Froome a tím Sky opäť čelí podozreniam z dopingu. Dôvod je jasný - britský cyklista opäť dominuje Tour de France.

 

Predstavitelia Sky sa preto rovnako ako pred dvomi rokmi rozhodli zverejniť Froomove údaje. Tento rok zo skvelého stúpania na La Pierre St. Martin.

 

Záznam obsahuje zápisy jeho rýchlosti na stúpaní, kadencie, tepu a mechanického výkonu vo wattoch.

 

Ide o veľmi citlivé informácie, podľa ktorých jednotliví pretekári trénujú a ktoré detailne prezrádzajú ich fyzickú zdatnosť. Keďže bežný človek im úplne nerozumie a nevie si ich dať do kontextu, ľahko môžu byť použité na zdiskreditovanie jazdca.

 

„Ak UCI chce zbierať dáta a vysvetľovať, čo je v ľudských možnostiach bez dopingu, budem veľmi šťastný. Ale dať to von do sveta, aby ľudia povedali, že tam v tých pätnástich minútach som bol príliš rýchly… Nemali údaje o rýchlosti vetra, teplote, ako tvrdo ste jazdili a všetky tieto faktory,“ reagoval Froome.

 

 

Froomove údaje už skúmali

 

"Pre mňa nie je náročné zostať pokojným. Bolo by to však iné, keby som mal čo skrývať. Viem, že som čistý jazdec. Viem, že som pracoval extrémne tvrdo, aby som bol na tejto pozícii. Som na to naozaj hrdý," hovoril ďalej britský cyklista.

 

Nie je to prvýkrát, čo sa Froome ocitol v dopingovom podozrení. Zároveň to však nie je ani prvýkrát, čo boli verejne k dispozícii vedecké údaje o jeho výkone a fyziologických parametroch. Pred dvomi rokmi zverejnil Sky Froomove dáta za posledné dva roky.

 

Skúmal ich rešpektovaný francúzsky lekár Frederic Grappe. "Vzťah medzi silou a časom je rovnaký, aký bol nameraný u všetkých ostatných jazdcov v takzvanom RPP – record power profile. Froomove údaje za posledné dva roky neukazujú žiadnu abnormalitu, jeho výkony sú konzistentné," hovoril Grappe.

 

Dave Brailsford, generálny manažér tímu Sky, napriek tomu teraz správne predpovedal, čo sa bude diať po prvej horskej etape. "Čo sa teraz stane, ak Chris predvedie v prvej horskej etape silný výkon? Všetci budú vravieť, že dopoval."

 

V nej Froome ohromil skvelým výkonom a získaním zrejme rozhodujúceho náskoku. Nasledoval škandál s divákom, ktorý na Frooma vylial moč obviňujúc ho z dopingu. Zrejme aj preto poskytol tím Sky Froomove údaje z inkriminovanej 10. etapy. Na tieto údaje sme sa pozreli spolu so športovým diagnostikom Jurajom Karasom.

 

Skvelé predispozície, dôveryhodné parametre

 

Jedným z najdôležitejších fyziologických ukazovateľov profesionálneho cyklistu je schopnosť okysličovať organizmus počas plnej záťaže. Parametrom, ktorý to hodnotí, je maximálna spotreba kyslíka na kilogram hmotnosti za minútu. Hodnota vypovedá o komplexnej spolupráci srdcovo-cievneho, dýchacieho a svalového systému športovca.

 

„Froomove VO2max je blízko limitom, aké pozná veda. Výnimočný výkon, ktorý dokáže vyvinúť v intervaloch piatich minút, mu dáva veľkú výhodu v porovnaní s ostatnými jazdcami. Toto nám napovedá, prečo je taký silný na finálnych kopcoch," vysvetľoval pred dvomi rokmi Grappe.

 

 

Ešte podstatnejší než hodnota maximálnej spotreby kyslíka je mechanický výkon, ktorý telo pri tejto hodnote dokáže podávať. Uvádza sa v absolútnych (Watt) alebo relatívnych hodnotách (Watt/kilogram) zohľadňujúcich hmotnosť športovca.

 

 

Každý organizmus je krátkodobo schopný pracovať aj nad svojím maximálnym aeróbnym výkonom. Ide vlastne o fungovanie organizmu na kyslíkový dlh, bez prístupu kyslíka. Napríklad u Petra Sagan ide o jeden z rozhodujúcich tromfov. Často ide len o niekoľkosekundové úseky, práve tie sú však pri záverečných špurtoch kľúčové.

 

 

Z hľadiska výkonov v horských etapách je dôležitá aj výkonnosť na tzv. anaeróbnom prahu. Je to zlomová intenzita, nad ktorou začína organizmus ako zdroj energie preferovať cukry namiesto tukov. Profesionálni cyklisti dokážu na anaeróbnom prahu fungovať približne 60 minút.

 

 

Veľký rozruch vzbudil Froomov výkon v záverečnom stúpaní 10. etapy, ktorý bol zrejme rozhodujúcim momentom tohtoročnej Tour v boji o žltý dres. V kombinácii s čerstvo zverejnenými údajmi z roku 2013 sa okamžite v súvislosti s britským cyklistom vynorili dopingové podozrenia. Pozrime sa preto bližšie na fyziologické dáta, aké boli Froomovi namerané počas spomínaného stúpania:

 

 

Hodnotenie Juraja Karasa

 

Hoci na prvý pohľad pôsobil Froomov výkon až nadľudsky, môže za to najmä jeho vysoká kadencia a výrazná dominancia nad súpermi. Pri bližšom pohľade na jeho fyziologické a výkonnostné parametre počas stúpania zistíme, že napríklad jeho priemerný výkon je o 0,3 W/kg nižší ako jeho výkon na anaeróbnom prahu. Na ňom pritom dokáže profesionálny cyklista pracovať približne hodinu a Froomove stúpanie trvalo o takmer dvadsať minút menej.

 

To je zároveň aj odpoveďou na otázku, ako Froome dokázal svoj priemerný mechanický výkon v krátkodobých časových úsekoch ešte vystupňovať a odpútavať sa od súperov.

 

Úplne v norme sú aj jeho priemerná a maximálna srdcová frekvencia. V jeho organizme prevláda parasympatikový, teda tlmivý autonómny nervový systém - je teda prirodzené, že hodnoty jeho srdcovej frekvencie sú nižšie. Navyše pri namáhavom viacdňovom zaťažení etapových pretekov sa tento parameter pri maximálnom zaťažení postupne znižuje. Maximálna nameraná srdcová frekvencia Frooma je 174 úderov za minútu, no tento parameter je veľmi individuálny a u bežných ľudí i športovcov sa pohybuje od 150 do 210 úder/min.

 

Vysoká kadencia (frekvencia otočení pedálom) je účelová - pri nej totiž organizmus šetrí svalový systém a viac namáha srdcovo-cievny systém. Ten však z fyziologického hľadiska znesie viac a je menej náchylný k únavovému opotrebeniu ako svaly. Froome schopnosť pracovať v relatívne vysokej kadencii čo najdlhší čas systematicky rozvíja a trénuje.

 

VAM, parameter rýchlosti nastúpaných metrov za hodinu (ukazujúci, ako rýchlo vie jazdec prekonávať čo najväčšiu nadmorskú výšku), mal Froome 1 600 Vm/h. V dopingovej ére dosiahli Lance Armstrong či Marco Pantani hodnotu 1 800 Vm/h.

 

Na záver dodám, že táto analýza nie je obhajobou Froomovej čistoty. Pokúsil som sa len poukázať na logické aspekty jeho fyziológie a vysokej športovej formy, ktorá mu dovoľuje podávať špičkové výkony. Pravdu ukáže až čas, no dovtedy skúsme namiesto obviňovania a spochybňovania radšej obdivovať, fandiť a priať.

 

PROefekt

Článok vyšiel aj na www.sportinak.sk


Ohodnoťte tento článok!

finger down finger down


Späť na články     Zobraziť komentáre k článku (3)     Zdielať článok na Facebooku

Spolupracujeme

across
cst
dentons