Sagan to vie aj v kopcoch. Športový diagnostik: Ak by si pred MS krátkodobo upravil hmotnosť, za pokus by to stálo

18.7.2018 | priemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnotenie

Poráža najlepších šprintérov, zvláda stredne ťažké kopce a ak má deň, dokáže v popredí preliezť aj horské etapy. Peter Sagan je cyklistom, ktorý vo svojej univerzálnosti nemá v súčasných svetových pelotónoch konkurenta.

„Úplne sa mu nepribližuje nikto. Ak mi napadne niekto, kto sa mu približuje v jednej zo schopností, zaostáva v ďalšej. Napríklad Greg van Avermaet sa mu približuje v ťažkých klasikárskych pretekoch, dokonca je po šiestich hodinách schopný poraziť ho v šprinte, ale nemá na to, aby konkuroval najlepším šprintérom,“ hovorí pre Denník N športový diagnostik Juraj Karas z PROefekt tímu.

Aktívny cyklista a tréner slovenskej reprezentácie v horskej cyklistike sa pri zostavovaní tréningov opiera o vedecký prístup. V roku 2012 v odbornom článku s názvom Prečo je Sagan Saganom na webe PROefekt tímu vysvetľoval, v čom spočíva Saganova výnimočnosť.

 

Sagan ako bežec na lyžiach?

 

Peter Sagan podľa článku disponuje mezomorfnou (svalnatou) stavbou tela, ktorú je možné v cyklistike rozvíjať oboma smermi – aj rýchlostným, aj vytrvalostným. Predpokladá, že Sagan má namixovaný ideálny pomer rýchlych aj pomalých svalových vlákien, vďaka čomu dokáže šprintovať aj stúpať do kopca.

Zároveň je schopný pri maximálnej spotrebe kyslíka vyvíjať vysoký výkon, z horskej cyklistiky a cyklokrosu má vyvinutú vyspelú techniku jazdy a pomáha mu aj jeho povaha – málokedy je nervózny a stresové situácie zvláda s rozvahou.

V kombinácii so špičkovým tréningovým programom a správnou životosprávou sa z neho stal najuniverzálnejší cyklista súčasnosti. Mohol by byť so svojimi vrodenými predpokladmi úspešný aj v inom športe ako cestná cyklistika?

„Ak by sa tomu športu venoval odmalička, mohol by byť úspešný. Podobnú štruktúru športového výkonu majú aj iné vytrvalostné športy, napríklad beh na lyžiach. Začínal s horskou cyklistikou, ale tam by ho bola škoda, keďže najväčšia konkurencia je práve v cestnej cyklistike. Jeho fyziologické parametre sú taktiež výnimočné a tam by ich až tak naplno neprejavil, keďže faktorom, ktorý v horskej cyklistike významne ovplyvňuje celkový výkon, je aj technika jazdy,“ myslí si Juraj Karas.

Aj Sagan má však svoje limity, ktorými sú v jeho prípade dlhé a strmé kopce. V súčasnosti váži okolo 73 kilogramov, kým špičkoví vrchári typu Chrisa Frooma či Vincenza Nibaliho vážia aj o desať kíl menej.

Zároveň celý život trénujú úplne inak ako Sagan a špecializujú sa na dlhodobú vytrvalosť v horách, kde sa rozhoduje o celkovom poradí Tour de France.

 

Innsbruck by mal skúsiť

 

Práve jazdci ako Nibali, Valverde alebo Froome by mali v septembri po troch rokoch konečne vyzliecť Sagana z dúhového dresu majstra sveta. Na majstrovstvách sveta v Innsbrucku bude mať trať úplne iný profil ako v posledných rokoch – cyklisti nastúpajú viac než 5000 výškových metrov, pričom niektoré úseky dosiahnu sklon 25 percent.

Juraj Karas si myslí, že Sagan sa napriek značnej nevýhode postaví na štart cestných pretekov. „Po Tour de France si oddýchne a ak by nasmeroval prípravu na majstrovstvá sveta skôr smerom k vrchárskym schopnostiam, vedel by si krátkodobo upraviť hmotnosť. Myslím si, že by to za pokus stálo a že do toho aj pôjde, hoci to bude celkom risk,“ hovorí.

„V jeho silách by mohlo byť umiestnenie okolo 20. miesta. Ak by sa s tým on osobne uspokojil, nebude to vnímané ako prehra a mal by to skúsiť. Z môjho pohľadu by sa to hodnotilo ako veľký úspech – trojnásobný majster sveta skončil na ťažkej trati opäť v širšej špičke,“ pokračuje a dodáva, že Sagan môže byť diváckym lákadlom, aj keď nevyhrá.

„Ale sú to všetko len špekulácie a sám som zvedavý, či pôjde. On vie prekvapiť. Každopádne, hlavný sponzor jeho tímu Bora pôsobí aj v Rakúsku, takže aj z tohto hľadiska budú tlaky, aby sa postavil na štart a pritiahol čo najviac ľudí. Tí sa prídu pozrieť, v ktorom kole sa ho na kopci zbavia najodolnejší vrchári sveta, čo môže byť z diváckeho hľadiska podobne atraktívne ako vidieť ho vyhrávať. Ak by sa nepostavil na štart, ochudobnil by šampionát,“ uzatvára športový diagnostik.

 

Juraj Karas:

Športový diagnostik a tréner. V súčasnosti trénuje slovenskú reprezentáciu v horskej cyklistike. Vyštudoval postgraduálne štúdium športovej kinantropológie na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Založil spoločnosť PROefekt, v ktorej sa zaoberá športovou diagnostikou a tréningom. Aktívne sa venuje cyklistike – na júnových majstrovstvách Slovenska obsadil v cestných pretekoch ôsme miesto.

 

 

 

Tento článok bol vytvorený redakciou Denníka N v spolupráci s Jurajom Karasom.

Ohodnoťte tento článok!

finger down finger down


Späť na články     Zobraziť komentáre k článku (0)     Zdielať článok na Facebooku