Prečo si cyklisti holia nohy a prečo Sagan zrejme nikdy nevyhrá Tour? Odpovede na otázky, ktoré ste sa vždy hanbili opýtať

18.7.2018 | priemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnoteniepriemerne hodnotenie

 Členov redakcie Denníka N sme vyzvali, nech spíšu, čo ich vždy zaujímalo o cyklistike, no nikdy sa to nespýtali. Výzvu sme adresovali aj čitateľom vo facebookovej skupine určenej pre predplatiteľov. Z otázok vyplýva, že laikom robí najväčšie problémy pochopiť taktiku a to, že cyklistika nie je individuálny, ale tímový šport. Novinárov aj čitateľov tiež zaujíma, ako je možné, že Peter Sagan zrejme nikdy nevyhrá Tour de France, aj keď vo väčšine etáp finišuje na prvých priečkach. Bežné boli aj otázky o živote cyklistov – napríklad prečo si holia nohy alebo čo všetko ich bolí. Odpovede sme konzultovali s cyklistickým trénerom, diagnostikom a pretekárom Jurajom Karasom z tímu PROefekt.

 

O taktike

 

Nie je jediná naozajstná cyklistika časovka? Keď niekto bicykluje najrýchlejšie v časovke, tak je najrýchlejší cyklista, ak inde, tak je len lepší špekulant, akože schováva sa za iných a tak?

Keď je niekto najlepší v časovke, tak je najlepší časovkár. Aj časovky sú rôzne – či už dĺžkou, alebo prevýšením. Preto jeden typ časovky vyhovuje jednému, ďalší zas druhému.

Ťažko určiť aj to, kto je najrýchlejší cyklista. V rovinatej, zvlnenej či horskej etape? Treba sa vyhnúť aj slovu špekulant, pretože cyklistika nie je o tom, že by sa niekto za niekoho skrýval. Keďže je to tímový šport, niekto niekoho zakrýva. Navyše, časovka predstavuje len jeden typ konštantného zaťaženia, keď ide jazdec iba rovnomerne nastaveným tempom. V pretekoch s hromadným štartom sa vyskytujú všetky druhy zaťaženia, napríklad: striedavé, maximálne, konštantné, ale aj dlhodobé striedavé.

Čo je to tá tímová taktika?

Cyklistika je tímový šport a každý tím má svojich lídrov, na ktorých sa „pracuje“. Úlohy sú rozdelené vopred, každý svoje pozná.

Zvyčajne býva cieľom mať jazdca, ktorý sa umiestni čo najvyššie v celkovom poradí. Tento líder sa musí počas etáp namakať čo najmenej, preto mu kolegovia nosia vodu a v pelotóne ho zakrývajú tak, aby čo najmenej bojoval s odporom vzduchu. V prípade núdze je dokonca určený niekto, kto mu musí odovzdať svoj bicykel. Cyklista na celkové poradie zostane sám vo veľkých stúpaniach, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú o víťazovi pretekov.

Sú aj tímy, v ktorých sú lídri šprintéri, ako napríklad Bora-hansgrohe, ktorého členom je Peter Sagan. Pokiaľ sa ide etapa, v ktorej má šancu zvíťaziť, kolegovia mu nosia vodu a zakrývajú ho pred vetrom. V závere je ich úlohou rozbehnúť špurt. Vtedy sa ide veľakrát rýchlosťou vyše 60 km/h a šprintér musí byť do posledných približne dvesto metrov pred cieľom zabudovaný/schovaný za tímovými kolegami, ktorí mu razia cestu pelotónom vpred.

Ako funguje tímová hierarchia? Ako sa z domestika môže stať líder tímu?

Záleží na tom, na čo je tím zameraný – celkové víťazstvo, etapové víťazstvá alebo jednotlivé dresy. Tomu sa prispôsobuje taktika. Domestik sa lídrom môže stať z roka na rok. Napríklad Chris Froome v roku 2012 pomohol Bradleymu Wigginsovi k víťazstvu na Tour a o rok ju vyhral sám. Nie každý dobrý domestik dokáže byť aj dobrým lídrom, veľkú úlohu zohráva aj psychika a schopnosť vedieť prebrať zodpovednosť.

Ako to funguje s tým dohováraním sa? Je to normálne, že spolu „ťahajú“ cyklisti z rôznych tímov? A čo potom pred cieľom?

Pred každou etapou si každý tím určí svoju taktiku, ktorú môže ešte počas etapy komunikovať cez vysielačku alebo osobne v pelotóne. A áno, je normálne, že spolu „ťahajú“ aj konkurenti. Stáva sa to v situácii, keď sú spolu v úniku a potrebujú si udržať náskok pred pelotónom. Ak sú pred cieľom a je isté, že ich pelotón nedostihne, samozrejme, začínajú taktizovať.

O koľko to má ťažšie ten, čo vedie peletón, oproti tým, ktorí idú hneď za ním?

Už druhý jazdec v pelotóne bojuje s odporom vzduchu nižším približne o tridsať percent. A výrazne to je závislé od rýchlosti a čelného odporu vzduchu.

Veľmi pekne to vysvetlil Eurosport v tomto videu:

 

Prečo sa jazdci vydávajú do úniku, keď v 98 percentách prípadov ich pelotón dobehne?

Do únikov sa väčšinou dostávajú jazdci z tímov, ktoré nemajú šancu na celkové prvenstvo a ani na víťazstvo v bodovacej, vrchárskej súťaži či aspoň v jednej etape. Ich účasť v úniku je tak jedna z mála možností, ako ukázať seba a sponzorov na svojich dresoch.

Navyše je vždy šanca, hoci možno len dvojpercentná, že únik bude úspešný. Napríklad na minuloročných pretekoch Okolo Kalifornie v štyroch rovinatých etapách vyhral únik až dvakrát.

Dá sa stiahnuť napríklad 2-minútový náskok, ktorý má pretekár desať kilometrov pred cieľom?

Závisí od toho, či je vedúci pretekár vpredu sám, alebo v skupine jazdcov. Ak je v skupine viacerých jazdcov, ktorá je ochotná spolupracovať, prenasledovatelia by ich už nemuseli dostihnúť. Ak je však presila prenasledovateľov výrazná, vedúci jazdci už nemusia prísť do cieľa osamote.

Na rovine sa zvykne hovoriť o konštante jedna minúta na desať kilometrov. A teda, že na úseku desiatich kilometrov by mal aktívne pracujúci pelotón skrátiť náskok úniku o jednu minútu.

V kopcoch je však situácia diametrálne odlišná a dvojminútový náskok úniku mu nezaručuje výhru ani päť kilometrov pred cieľom.

Ako to, že cyklista v bodkovanom drese málokedy býva celkový víťaz? Veď je najlepší v kopcoch, a na rovinkách sa už s hlavnou skupinou musí udržať.

Cyklista v bodkovanom drese získava body aj počas etapy na vybraných kopcoch. Keď naberie dostatok bodov, nemusí sa už sústrediť na to, na akom mieste príde do cieľa. Navyše je rozdiel byť počas troch týždňov neustále v strehu aj na technických a veterných úsekoch rovinatých etáp, alebo sa sústrediť len na vybrané stúpania.

Prečo sa pretekárom, ktorí prídu do cieľa v odstupe asi aj zopár minút, ráta rovnaký čas a kedy sa ráta rovnaký čas?

Ide o takzvanú ochrannú zónu, ktorá je tri kilometre pred cieľom, pokiaľ cieľ nie je zároveň kategorizovanou vrchárskou prémiou. Ak je rovinatý dojazd, je vysoká pravdepodobnosť pádu, ktorá sa týmto opatrením znižuje. Rovnaký čas majú všetci cyklisti, ktorí prídu v jednej skupine. Dodatočne môžu niektorí z nich dostať bonifikácie.

 

Vyhrá Sagan niekedy Tour?

 

Prečo je také ťažké vyhrať aj bodovaciu súťaž, aj získať celkové prvenstvo na Tour a koľkým sa to podarilo?

V súčasnosti je to nemožné. Celkovým víťazom etapových pretekov sa môže niekto stať aj bez toho, aby vyhral etapu. Dôležité je, ako sa umiestni v náročných horských etapách, v ktorých mávajú šprintéri (napríklad aj Sagan) stratu aj niekoľko desiatok minút.

Vyhrať obe súťaže sa nedá z fyziologických dôvodov. Šprintér má oveľa viac rýchlych svalových vlákien a môže byť aj ťažší, čiže má obrovské problémy v kopcoch. Vrchár zase nedokáže vyvinúť krátkodobo takú silu ako šprintér v rovinatom dojazde etapy. Dokázal to jedine Eddy Mercx, ktorý v roku 1969 vyhral šprintérsku aj vrchársku súťaž (bodkovaný dres). Ale vtedy cyklistika ešte nebola tak veľmi typologicky „vyšpičkovaná“ a diferencovaná.

Prečo Sagan nemá šancu vyhrať žltý dres?

Zjednodušene povedané, je na to príliš ťažký. Ak by sa chcel uchádzať o žltý dres, musel by schudnúť a prekopať tréningové metódy. Momentálne je Sagan najsilnejší v univerzálnosti. Ak chce v silnej konkurencii zostať medzi najlepšími aj naďalej, svoje telo prioritne pripravuje k šprintom a zvyšovaniu celkovej výkonnosti. Ak by sa chcel sústrediť na zisk žltého dresu, musel by výrazne „prestaviť“ svoje svaly zmenou stravy a tréningu. V takomto prípade by sa oveľa viac zameral na dlhé výkony v kopcoch. Táto zmena by však predstavovala riziko, že by stratil svoju rýchlosť a už by nepatril medzi najlepších na svete vo svojom odbore. A zároveň by zmena negarantovala, že bude najlepším v stúpaniach.

Prečo napríklad Peter Sagan nevyhrá celkové poradie napriek tomu, že stále došpurtuje v prvej trojke?

Peter Sagan došpurtuje medzi najlepšími možno tak v tretine zo všetkých etáp na Tour de France. Celkové poradie nevyhrá preto, lebo v horských etapách naberie aj desať- či pätnásťminútové manko na vrchárov.

Prečo je Sagan silný v etapách, kde fúka bočný vietor?

Spomedzi celého pelotónu patrí technicky a intuitívne k najlepšie vystrojeným jazdcom. Aj bez veľkého rozmýšľania sa vie šikovne zaradiť do takých miest, v ktorých mu hrozí najmenšie nebezpečenstvo.

 

Profi verzus amatérsky bicykel

 

Koľko stojí bicykel Petra Sagana?

Okolo 10-tisíc eur.

V čom je jeho bicykel iný od môjho, s ktorým jazdím po meste?

Pravdepodobne je o polovicu ľahší, ten Saganov váži okolo sedem kilogramov. Váš je zrejme vyrobený z hliníka, Saganov z uhlíkových vláken. A ten váš je zrejme aj oveľa pohodlnejší.

Koľko prevodov má ich bicykel?

Pretekársky cestný bicykel má 22 prevodov – vpredu má dva prevodníky, vzadu jedenásť pastorkov.

Aké je oblečenie, v ktorom bicyklujú/aké má vlastnosti, v čom je iné ako u rekreačných cyklistov?

V súčasnosti si už aj veľa rekreačných cyklistov dopraje rovnako špičkové oblečenie, ako majú profesionáli. Je aerodynamické, priedušné, ľahké a komfortné.

Trénujú jazdci doma na tých super drahých bicykloch, na ktorých idú na Tour?

Majú tréningové stroje, ktoré sú veľmi blízke až identické s tými, ktoré používajú na pretekoch. Na pretekových zvyknú bývať lepšie kolesá, inak rám a výbava bicykla je tá istá.

Koľko kilometrov nabicykluje Peter Sagan za rok?

Profesionálny cestný cyklista ročne nabicykluje 28 – 35-tisíc kilometrov.

Akou rýchlosťou jazdia bežní rekreační jazdci?

Záleží na tom, nakoľko rekreační, no rýchlosť je približne polovičná, možno o niečo vyššia. Ak by sa však aj rekreačný cyklista dostal do pelotónu, pre nižší odpor vzduchu by dokázal jazdiť oveľa rýchlejšie.

Aké sú základné a nevyhnutné veci, o ktoré sa musím na bicykli starať – čo dokážem aj sám a čo treba dať odborníkom (pri Tour de France si mnoho ľudí spomenie na svoj bicykel v pivnici a bude ho chcieť rozchodiť)?

Závisí od toho, koľko jazdíte. Odporúčame raz za čas zaniesť bicykel odborníkovi na servis. Skontroluje vám brzdy, reťaz, stredovú os či pruženie. Starať sa treba hlavne o reťaz. Časom sa začne rozťahovať, čo spôsobuje nielen to, že sa vám ťažšie prehadzuje a reťaz preskakuje z jedného kolieska na druhé, ale aj opotrebenie ozubených pastorkov.

Aké údaje sa pretekárom zobrazujú na ich displejoch počas etapy?

Len málo z nich, ak vôbec niekto, sleduje rýchlosť. Na displejoch majú srdcovú frekvenciu (tep), výkon vo wattoch, frekvenciu šliapania či TSS (Training Stress Score), čo je zjednodušene povedané penzum odrobenej roboty počas etapy. Každý si tam však môže navoliť, čo uzná za vhodné a využije.

 

Život počas etapy

 

Ako chodia na potrebu, keď to na nich príde? A na veľkú potrebu?

Závisí od dĺžky etapy. Ak je pod dvesto kilometrov, malá potreba sa zvykne vykonávať počas jazdy v zjazde alebo na rovine, keď sa zvoľní. Pri tom zvyknú spolujazdci aj cyklistu tlačiť, aby nezaostával. Alebo jednoducho zastaví a v kolóne sprievodných aut si pelotón dobehne. Na veľkú potrebu sa chodí len v naozaj krajných prípadoch. Viac o tejto problematike sa dočítate v našej reportáži, v pelotóne sme strávili jednu etapu na pretekoch Okolo Slovenska.

Zneužil to niekto niekedy na únik?

Malá potreba sa zvyčajne vykonáva vo veľkej skupine jazdcov. Do pelotónu sa preto pohodlne vrátia. Navyše si cyklisti vyberajú pokojnejšie úseky etapy, v ktorých nehrozí únik.

Ako po etape oddychujú, keď dokážu odjazdiť 200 km/deň?

Napríklad preteky úrovne grand tour (Giro d‘Italia, Tour de France a Vuelta a Espaňa) trvajú až tri týždne. Nevyhrá ich vždy najsilnejší jazdec, ale ten, kto najlepšie regeneruje. Doping Lancea Armstronga primárne nespočíval v tom, že by si dodával „tajnú silu“, ale krvnými transfúziami urýchľoval regeneráciu.

Cyklisti využívajú všetky dostupné a legálne výživové doplnky. Tiež sa stravovanie za roky vyvinulo na menšiu vedu. Niektorí využívajú napríklad aj ľadové kúpele či masáže. Veľmi dôležitý je, samozrejme, aj kvalitný spánok.

Bolia ich nohy, chrbát, zadok alebo ruky? Čo ich vlastne bolí? A ako veľmi?

Najviac trpia nohy, keďže práve tie podávajú najväčší výkon. Bolesť rúk či zadku nie je u profesionálov taká výrazná, keďže tieto časti tela sú väčšinou zaťažené len do miery, na ktorú sú profesionáli zvyknutí. Ale určité stuhnutie v priebehu alebo po etape sa môže vyskytovať aj u nich.

Zvyknú cyklistov bolieť semenníky?

Nie, každý by mal sedieť na výbežkoch sedacích kostí, aby sa semeníky neodierali a netlačilo sa na ne.

Prečo si holia cyklisti nohy?

Nejde o estetiku. Cestní cyklisti často padajú, pričom sa často aj niekoľko metrov šúchajú po asfalte. Potom majú po nohách rôzne obväzy, ktorých strhávanie je na oholených nohách o poznanie príjemnejšie. Výraznú úlohu hrá aj aerodynamika a napríklad aj ľahšie čistenie nôh, keď sa nemusíte zbavovať množstva mušiek z chlpov.

Slúchadlá, čo majú v ušiach pretekári, tam im rozprávajú o hradoch a zámkoch v okolí?

V slúchadlách počujú pokyny od svojich športových riaditeľov, ktorí sedia v mechanických autách nachádzajúcich sa za pelotónom. Ide o rôzne taktické pokyny: kedy je čas zvoľniť či kedy prichádza nebezpečný úsek a treba sa natlačiť na čelo pelotónu. Nemôžeme však vylúčiť, že im športoví riaditelia rozprávajú aj o hradoch a zámkoch, ale skôr nie.

Čo všetko počas bicyklovania robia? Nenudia sa?

Určite sú etapy, ktoré sú zaujímavejšie a ktoré zas menej. Stále však treba dávať na niečo pozor. Napríklad na občerstvenie alebo aj na to, aby ste nenabehli na výmoľ alebo nenarazili do súperov, ktorí väčšinou jazdia len pár centimetrov pred vami. Na nudu nie je čas. Ak sa ide voľnejšie, cyklisti sa medzi sebou aj rozprávajú.

Aký jazyk sa používa v peletóne?

Kedysi prevládala taliančina a španielčina, ale v 90. rokoch sa cyklistika viac rozšírila aj mimo Európy a tak sa zaužívala angličtina.

O čom najčastejšie hovoria jazdci v peletóne, keď idú cez pokojnejšiu etapu?

O bežných veciach ako aj vy s kamarátkami či kamarátmi na pive. Debata však nikdy netrvá celé minúty. Cyklisti sa totiž stále musia sústrediť na jazdu či pozíciu, na ktorej sa nachádzajú, a ani pri pokojnejších etapách nie je na dlhé diskusie čas.

Keď zahadzujú furt tie fľašky do trávy, aký príklad tým dávajú našim deťom?! Zbiera to niekto?

Na veľkých pretekoch, akými sú Tour de France, sa popri trati nachádza veľa fanúšikov, pre ktorých je zahodená fľaška cenným zberateľským artiklom.

Pri nižšom počte divákov sú však fľašky skutočným ekologickým problémom. Aj preto organizátori podujatí stále viac apelujú na cyklistov, aby fľaše zahadzovali na miesta, na ktorých ich niekto nájde. Navyše niektorí výrobcovia začínajú bidóny vyrábať z ekologicky rozložiteľného materiálu.

Čo jedia a pijú cyklisti počas pretekov?

Cyklisti prídu na štart po výdatných raňajkách. Počas etapy konzumujú hlavne rôzne gély či špeciálne tyčinky. Cyklisti majú radi aj banány či klasické žemle so šunkou. Aj pri nápojoch je to individuálne – od čistej vody cez sacharidové nápoje až po kolu. Dôležité je jesť a piť kontinuálne počas celej etapy a také druhy potravín, ktoré im nezaťažujú tráviaci trakt a majú ich vyskúšané.

Akou priemernou rýchlosťou idú pretekári po rovinke a akou dolu strmým kopcom?

Celková priemerná rýchlosť pelotónu je okolo 40 kilometrov za hodinu. V zjazdoch sa bežne dostávajú aj cez stokilometrovú hranicu.

Takto zjazduje Peter Sagan:

Ako sa súťažiaci chránia pred chladom? Ako pred vysokými teplotami?

Pri chlade treba hlavne vrstviť. Lepších je viacero tenších vrstiev aktívneho oblečenia ako dve-tri z hrubého materiálu. V zime treba myslieť aj na to, že hore kopcom je cyklistovi teplo, no v zjazde zažíva veľký chlad. Preto je dôležité mať oblečenie, ktoré si vie ľahko vyzliecť a znova obliecť. Existujú aj špeciálne návleky na tretry, lýtka a ruky. V dlhých zjazdoch zvyknú používať noviny, ktoré im podajú na vrchole stúpania, aby si ich strčili pod dres na hrudník.

Pred vysokými teplotami sa chráni hlavne vhodným pitným režimom, stravovaním či opaľovacími krémami.

Aké kontroly sa robia na doping, ako cyklistov strážia a je dnes doping porovnateľný ako v minulosti?

Napríklad Peter Sagan podstupuje ročne výrazne vyše 100 dopingových kontrol. Kontrolujú ho počas pretekov, no sú aj nesúťažné kontroly. Športovec musí tri mesiace dopredu zadať do špeciálneho systému miesto, na ktorom sa bude nachádzať. Ak ho tam komisári trikrát nenájdu, berie sa to, akoby dopoval.

Antidoping zaznamenal za posledné roky veľký nárast kvality. Ak sa dopuje, tak na oveľa nižšej úrovni ako napríklad pred desaťročím. Dokazujú to napríklad štatistiky z niektorých alpských kopcov. Najlepší cyklisti by sa so svojimi dnešnými časmi mali problém udržať medzi vtedajším priemerom.

Tiež to dokazuje aj pokles celkovej priemernej rýchlosti na Tour de France.

Aj v serióznych zdrojoch sa objavujú správy o bicyklových motorčekoch – je to pravda či hlúposť?

Áno, ide o takzvaný mechanický doping. Komisári cyklistom kontrolujú bicykle a hľadajú v nich skryté motorčeky. Napríklad počas Tour de France to skúmali špeciálnymi termokamerami. Testom neprešla v roku 2016 belgická cyklokrosárka Femke Van den Driesscheová, ktorá dostala šesťročný dištanc a pokutu 20-tisíc švajčiarskych frankov.

Čo znamenajú percentá v stúpaniach?

Percentá udávajú sklon kopca na jednom kilometri. Ak napríklad cyklista na 1000 metroch nastúpa sto výškových metrov, stúpanie má hodnotu 10 percent. Ak na kilometri nastúpa 200 metrov, sklon kopca má hodnotu 20 percent.

Aké sú rady pre „dobre spadnúť, aby sa nič nezlomilo“?

Zrejme byť čo najviac uvoľnený, aj keď pri páde to vieme ovplyvniť len minimálne. Práve pri kŕčovitom zvieraní bicykla alebo zatnutí rúk sa zvyknú lámať kosti.

V akom najvyššom veku treba začať s cyklistikou s cieľom dostať sa na TdF?

Je to veľmi individuálne. Ak to chce človek dosiahnuť, mal by odmalička športovať, a ak má fyzické predpoklady, môže s cyklistikou začať aj ako 15 – 16-ročný.

Aké trasy jazdia deti na tréningoch?

Čím mladšie deti, tým kratšie trasy. Závisí to aj od športovej disciplíny. Horská cyklistika, cestná cyklistika, cyklokros, bikros.

Od akého veku trénujú deti na Slovensku cyklistiku?

Je to individuálne, no na Detskej tour Petra Sagana sú preteky aj pre deti v predškolskom veku. Až čas ukáže, koľko z týchto maličkých detí bude súťažiť aj v dospelosti.

 

Ostatné

 

Koľko je vlastne víťazných dresov?

Žltý dres je určený pre vedúceho pretekára celkového poradia, biely s červenými bodkami pre najlepšieho vrchára, zelený pre najlepšieho šprintéra a biely pre najlepšieho pretekára do 25 rokov.

Kedy a prečo sa začali dávať špeciálne tričká – zelené, bodkované…?

Na prvej Tour de France ešte nebol žltý dres, ale žltá páska na rukáve. Svoju farbu získala podľa magazínu L’Auto, ktorý organizoval Tour a mal žlté strany. Žltý dres vznikol v roku 1919.

Biely dres s červenými bodkami pre lídra vrchárskej súťaže sa na Tour prvýkrát objavil v roku 1975. Dovtedy bola súťaž o najlepšieho vrchára, no nenosil žiadny špeciálny dres.

Jazdila sa Tour aj počas druhej svetovej vojny? Ak áno, bolo to len vo vichystickej časti či aj v okupovanej?

Nie, nejazdila sa. Napriek tomu sa o to Nemci snažili, aby navodili pocit normálnosti. Organizátor pretekov, magazín L‘Auto, to však odmietol. Druhá svetová vojna ešte pred svojím vypuknutím ovplyvnila Tour. Taliansko, Nemecko a Španielsko odmietli poslať svoje tímy na ročník 1939.

Ktorá Tour bola najdlhšia?

V roku 1926, keď jazdci absolvovali 5745 kilometrov v rámci 17 etáp. Priemerná rýchlosť bolo vtedy niečo cez 24 km/h. Sedem rokov predtým bola na Tour najdlhšia etapa jej histórie, merala 482 kilometrov.

Existovalo podujatie, ktoré by Tour niekedy konkurovalo v zmysle najprestížnejšieho cyklistického podujatia?

Najväčšími konkurentmi sú ďalšie dva trojtýždňové preteky – Okolo Talianska (Giro d‘Italia) a Okolo Španielska (La Vuelta a España). Nikdy však nedosiahli takú prestíž. Veľmi prestížne sú aj jarné klasiky, ide však o jednodňové preteky. Najznámejšie je Paríž – Roubaix.

Zrazilo niekedy sprievodné auto cyklistu?

Žiaľ, stáva sa to. Aj ja som už mal takúto skúsenosť. Pri prejazde zákrutou do našej čelnej skupiny vrazilo auto organizátora pretekov idúce oproti nám. Zaznamenaná je napríklad situácia, keď motorka na Vuelte zrazila Petra Sagana.

Skúšala niekedy s chlapmi jazdiť aj žena? Existuje ženská Tour?

Spoločne s mužmi neskúšala. Ženská Tour existuje.

Ako rýchlo pedálovať?

Ideálna kadencia je niekde medzi 75 až 105 otočeniami pedálmi za minútu v závislosti od typológie jednotlivca. Vo všeobecnosti platí, že čím ľahší prevod si zvolíte, tým dlhšie dokážete šliapať. Pri vyššej kadencii dostáva viac zabrať srdce, no to sa unaví pomalšie ako svaly, ktoré dostávajú zabrať pri nižšej kadencii a ťažšom prevode. Existuje aj kadenciometer. Ak naň nechcete míňať peniaze, môžete si naň prerobiť aj váš súčasný tachometer, návod si vygooglite.

Čo je špurt?

Hlavne v rovinatých etapách sa často stáva, že do cieľa prídu jazdci naraz vo veľkých počtoch. O víťazovi v tom prípade rozhoduje záverečný špurt, v ktorom vyvinú rýchlosť aj 80 kilometrov za hodinu. Ide o moment, keď cyklisti pretekajú s maximálnym úsilím vo veľkej rýchlosti. Na rovine začnú špurtovať približne 500 až 200 metrov pred cieľom alebo pred šprintérskou prémiou.

Dostávajú cyklisti celoročne plat počas toho, ako trénujú?

Áno, počas sezóny si však môžu prilepšiť. Napríklad, ak líder tímu vyhrá etapu či preteky, o odmenu sa zvykne rozdeliť so všetkými vrátane mechanikov.

Prečo je cyklistov na pretekoch vždy tak veľa, potom sa tam ani nezmestia a každú chvíľu sa niekto zraní. To je zámer, z dôvodu že platia nejaké štartovné alebo dôsledok nastavených pravidiel?

Je to dôsledok nastavených pravidiel a rozhodnutia organizátora konkrétnych pretekov. Počet jazdcov však tento rok okresali z 9 na 8 na tím. Na viacerých pretekoch môžu štartovať len šiesti jazdci za tím.

 
Tento článok bol vytvorený Denníkom N v spolupráci s Jurajom Karasom.

Ohodnoťte tento článok!

finger down finger down


Späť na články     Zobraziť komentáre k článku (0)     Zdielať článok na Facebooku